Ako keď fúkneš do púpavy… tak sa niekedy šíria naše slová. Rozletia sa kade tade, niekde padnú na úrodnú pôdu, zakorenia sa a vyklíčia z nich nové. Niekde ich fúkajú preč, čím ďalej, len aby ich nemuseli počúvať a nebodaj sa nimi riadiť. A sú aj takí – jedným uchom dnu a druhým von.
Je kopec slov, ktoré nás oslovia. Je kopec slov, ktoré vnímame iba ako zvukovú kulisu. Ale sú aj naozaj hodnotné, odborné, zmysluplné, niektoré sú cudzie, špecifické, niektoré umelecké či slangové. A sú slová, ktoré sú žvástami, balastom. Sami sa rozhodujeme čo povieme.
Podstatné je aj komu slová adresujeme. Niekedy hovoríme múdro alebo máme iba „múdre reči“, inokedy žartujeme, sme ironickí, posmešní, zväčša však hovoríme celkom rozumne, slušne, decentne, prosebne, zhovievavo a niekedy ani nevnímame čo hovoríme… a na koľko slov si nevieme spomenúť.
Nuž také sú slová, ktoré máme na jazyku, ktoré vyslovujeme vo vhodnej a neraz i nevhodnej chvíli. Sú slová na papieri, na nete, v éteri. Niektoré slová akoby strieľali, strefujú sa alebo len tak sa vznášajú okolo nás. A sú aj nádherné slová, láskyplné, ktoré cielene oslovujú toho druhého. Tie by už nemali lietať kade tade… :-)
Želám vám pekný pohodový deň!