Chceli by ste počuť, čo si o vás iní myslia, ale celkom otvorene, bez obalu? A ešte ich aj vidieť ako sa pri tom tvária? To už potom nie sú len slohové cvičenia. To už je kryštalizácia vzťahov. Môže byť príjemná a nemusí. Neviem prečo sa hneď zľakneme pri podobnej otázke. Akoby to, čo by sme sa dozvedeli, malo byť zákonite negatívne. Niekomu sa môže páčiť naše správanie vo vzťahu k nemu, niekomu nie. Niekto nás nechápe, niekto nechce pochopiť, niekto sa ani nesnaží.
Vyjadrenia typu: \“Ty si taká/taký…\“ (a za tým nenasleduje nič viac) môžu vyznievať dosť nepríjemne. Veď keby malo nasledovať pekné slovo, tak by ho dotyčný aj povedal. Podobná je veta: \“Ty si ale…\“ Znie už trochu potmehúdsky a môže naznačovať aj niečo milé, ale spravidla platí to čo pri predchádzajúcom vyjadrení. Chceme či nechceme, kritika sa nám derie z úst ťažšie. Až na niektoré výnimky, ktoré hádžu slovami ako keď rozsýpaš zrno sliepkam.
Nezabudnem na situáciu, keď sme raz cestovali na výlet do Prahy. Každý si mohol niekoho pozvať. Ja som si vybrala Silviu. Bola to celkom fajn kamoška, ale dlhší čas sme sa nevideli. Mala som vo zvyku hovoriť otvorene čo si myslím a tento svoj prístup som nezmenila ani pri nej. Ale čo čert nechcel, ona to pochopila ako výzvu na slovný súboj. Komentovala každé moje slovo, každú gestikuláciu. A za každým povedala: \“Ty si taká… A ako si sa tvárila…\“ Nepoznávala som ju. Bolo to utrpenie. Keď začala komentovať aj to, o čom sa rozprávala s inými účastníkmi zájazdu, tak som to už nevydržala. Kamarátka, nekamarátka tiež som si nedávala servítky pred ústa. Ale len čo som chcela ústa otvoriť, už mi skočila do úsmevu. Tak som zvolila menšie zlo a ja, inak ukecaná, som trpela tichom. Hnevali sme sa takmer celý deň. Večer som s tým skoncovala. Začala som sa s ňou baviť milučko, takmer lichotivo, pre niekoho možno neúprimne, ale v tej chvíli jediná moja záchrana. Žiadne uvoľnené správanie, kamarátsky prístup. Je ťažké s niekým viesť dialóg, ak ho chápe ako slovný súboj.
Tak chceli by ste počuť čo si o vás iní myslia? Ja už radšej ani nie. Ale v jednom prípade je to zaručene účinné. Ak sa chcete s niekým nadobro pohádať alebo trebárs rozísť. Vtedy nezabudnite pripomenúť akým tónom vám hovoril trebárs tú vetu: \“Ty si taká…\“ Ale ak vám povie, že práve v tej chvíli chcel povedať niečo pekné, iba mu z nedostatku slovnej zásoby nič neprišlo na um, radšej mu verte. Nie všetky nedopovedané vety musia byť v náš neprospech.