N: Prepáčte, čakáte na niekoho?
O: Ani nie, iba tu stojím a premýšľam.
N: A nečakáte náhodou na mňa?
O: Nie, prečo?
N: Lebo mnohí sú radi, keď som s nimi.
O: Ja nemám prečo čakať. So mnou sa už dávno nechce nikto stretnúť.
N: Ale ja by som možno aj chcela…
O: Neverím. Prepáčte, už neverím nikomu. A najmä ženám nie.
N: Sklamali Vás?
O: Ja som sklamal ich.
N: A nemôžete to napraviť?
O: Sotva, už by mi neverili. A navyše, hanbím sa.
N: Za čo sa hanbíte? Za sklamanie, ktoré ste im spôsobili? A prečo spomínate viaceré ženy?
O: Lebo som sklamal viaceré. Každú som chcel spoznať. Porovnával som ich. Čakal som stále lepšiu, krajšiu.
N: A ktorá by bola pre Vás najlepšia?
O: Neviem, už sa to asi nedozviem.
N:Tak skúste znova. Na svete je toľko krásnych žien.
O: Mne už nejde o krásu.
N: Ja viem. Iba vás skúšam. Tak pre ktorú by ste sa rozhodli teraz?
O: Pre tú, ktorá by ma ľúbila takého aký som.
N: A aký teda ste?
O: Hlúpy. Nevidel som lásku. Videl som len telo.
N: Tak sa pozrite ešte raz.
O: Už nemám nádej.
N: Máte. Nádej máte vždy.
O: Ale mňa už opustila.
N: Mýlite sa, som tu. Ja som Nádej. A budem stále s vami.
O = Osamelý (muž)
N = Nádej