Poznáte tie chvíľky rozjímania… Spomienky sa derú na svetlo. Tancujú Vám pred očami a neviete ich zastaviť. Takúto chvíľu mám práve teraz. Našťastie mám dovolenku, tak si to môžem dovoliť…
Prežívam svoj príbeh a snažím sa nebyť na seba príliš prísna. Ale predsa len. Uvažujem nad tým, čo všetko by som zmenila, keby som mohla spätne ovplyvniť chod udalostí. Až teraz viem, kam by som nešla, kde by som, práve naopak, zostala, na ktoré dvere by som zaklopala, ktorým by som sa oblúkom vyhla.
Dalo by sa dlho myslieť na to, čo by bolo keby… Dnes to už nezmením. Možno sa zmením sama. Alebo aspoň dúfam, že tomu tak bude. Chcela by som vedieť viac domýšľať, vidieť za horizont svojich rozhodnutí. Nerozhodovať sa zbrklo, neuvážene.
A to sa týka aj lásky. Sú lásky, ktoré nás sprevádzajú celý život. A sú aj také, ktoré nás opantali na krátky čas. To čo mnohí nazývajú chvíľkovým poblúznením, pre iných môže mať hodnotu lásky. Veď, ako sa meria láska? A keď sa dobrovoľne vzdáme lásky, bola to láska?