Motto: Existuje šťastie, ale ho nepoznáme, aj by sme ho poznali, ale si ho nevieme vážiť. (J. W. Goethe)
Ak je šťastie, zjednodušene povedané, komplexný zážitok radosti a spokojnosti s vlastným životom, potom by sme si mali občas klásť otázku, či sme šťastní.
V našom živote existujú okamihy, ktoré v nás prebúdzajú pocit šťastia. Každý si svoje šťastie prežíva po svojom, niekedy si ani neuvedomuje, že ho má. A koľkí vyhlasujú, že nemajú šťastie a pritom môžu byť šťastní, už len preto, že nemajú také problémy aké majú iní. Si zdravý, máš domov, máš okolo seba ľudí, ktorých máš rád a oni majú radi teba…? Tak asi si šťastný.
Naše bohatstvo nespočíva v tom čo máme, čo vlastníme, ale ako si to vieme vychutnať. Neženieme sa stále za niečím v nádeji, že ak to dosiahneme, až potom budeme šťastní? Uvedomujeme si drobné ľudské šťastie? Vieme oceniť krásu prírody, umenia, duševnú krásu človeka? Necháme postáť chvíľu, keď je krásna?
Vedeli by sme vymenovať aspoň päť základných bodov, do ktorých sa vmestí naše šťastie? Skúsme v sebe pestovať pocit šťastia. Skúsme si uvedomiť čo nás robí šťastnými. Urobme šťastnými svojich blízkych. Usmejme sa na smutného a urobme na chvíľu šťastným aj jeho. Záujem o človeka je veľkou inšpiráciou pre pocit šťastia.
A čo šťastie v láske? Sme šťastní? Je aj náš partner šťastný? A je šťastný s nami? Vieme si povedať, čo nás robí vzájomne šťastnými? Uvedomujeme si, že svojim správaním môžeme urobiť niekoho nešťastným? Pozreli sme sa niekedy na svoje správanie očami toho druhého? Vieme prijímať i dávať lásku a robiť tak šťastným svoje druhé ja? Nie sme len pasívnymi čakateľmi či prijímateľmi prejavov lásky, z čoho vyviera nešťastie partnera? Čo tak urobiť ho šťastným práve dnes?