Je zvláštne byť ti nablízku
a nemôcť sa priblížiť.
Ako keď sa rúti vodopád
a nikdy nedopadne…
A tak prichádzam iba akoby
a odchádzam nie celkom.
Pri všetkom sklamaní
odpúšťam sama sebe
prekročený prah trúfalosti
a zmenu pojmov v mojom videní.
Nič nie je výčitka
nič nemáš na svedomí.
A predsa občas zabolí
nepochopená ilúzia
mávnutie rukou, klam.
Akoby súcit s tým, že čosi bolo
a pominie sa, ktovie kam.