Nikdy nikde som nezhadzovala niekoho za to, že by nevedel napísať článok… Nerobme si ilúzie, niekedy má problém napísať dobrý článok aj novinár. Nemusí mu sadnúť téma, nemusel mať dostatočné množstvo údajov, o ktoré by sa mohol oprieť alebo nimi argumentovať atď atď. Niekedy nie je jednoduché zvládať stres, ktorý sprevádza prácu žurnalistov. Veď čas je veľmi dôležitý. Koľko tém napadne človeka a pritom stačí, že zaváha a už sa „v tom hrabe“ niekto iný. Keď chce napriek tomu dokončiť čo začal, lebo chcel byť dôsledný… môže schytať aj nálepku vykrádača tém alebo neaktuálneho, keďže tí rýchlejší už aktuálni boli.
Aj na tomto blogu sa v poslednom čase stretávam so „zberateľmi tém“, ktorí iba znovu opakujú, čo tu už raz bolo napísané. Aby sme si ale rozumeli… nechcem sa tým nikoho dotknúť a už vôbec nemám ambíciu niekoho kritizovať. Panebože, veď je to blog. Nehrajme sa tu na spravodajskú agentúru. A nerobme zo seba väčších gerojov len preto, že niektorí sú rýchlejší a stíhajú…
Ak však môžem vysloviť svoj názor (a predpokladám, že môžem, tak ako všetci, ktorí sme tu, alebo ktorí sme chodia iba na debaty), netlieskam tým, ktorí upadajú do grafomanstva. Nechce sa mi veriť, že niekomu viac záleží na počte článkov, na nejakých „čiaročkách“ návštevnosti, teda klikoch… ako na vlastnom zdraví. Stres vie narobiť veľkú galibu a závislosť na čomkoľvek takisto.
Komentátorovi s menom nikto si dovolím odporučiť, aby menej vŕtal. Ak to vie lepšie napísať ako my všetci, tak prosím, rada sa prečítam. Ale už ma fakt nebaví na každom blogu vidieť tú pohromu hádok, v lepšom prípade polemík, na tému čo je vhodné a nevhodné, kto je múdry a kto nie, kto je taký, kto onaký, ako to mal napísať a nenapísal… Začínam si tu pripadať ako v rubrike Debata na pravde.sk… možno je už len krôčik k vulgarizmom, ktoré tam lietajú ako na bežiacom páse.
A ešte maličkosť, naozaj to nemyslím v zlom. Ale blog je o písaní a o výmene názorov. Nie o rozsievaní jednosmernej kritiky. Nie sme tu žiačikovia, ktorí čakajú iba na to, kedy nás niekto alebo nikto oznámkuje.
P.S. A to som si myslela, že „svoju normu“ mám už dnes splnenú… :-)