Byť pri kormidle je dosť náročné. Taký kormidelník, bez ohľadu na to, aký vezie na lodi náklad, musí mať v prvom rade kvalitné plavidlo a jasno v tom, kam smeruje loď, ktorú má v rukách. Počasie nie je isté, preto je dosť odvážne, priam riskantné, vybrať si na prvú plavbu po rozbúrenom mori (problémov) plachetnicu.
Aj designovaná premiérka Iveta Radičová si vybrala plachetnicu. Napriek tomu, že bola rozklepaná a triasol sa jej hlas, ruky i kolená, vyhlásila, že kormidlo drží pevne v rukách a posádku má kvalitnú, takže už treba iba „dobrý vietor do plachát“. Nuž ide o to, či si vybrala plavbu iba vyhliadkovú a či tá loď nie je náhodou výletná…
Na Slovensku sa nevieme už dvadsať rokov dočkať, aby začal viať priaznivý vietor. Stále sa nám nedarí správne napnúť plachty a vybrať si vhodný smer cesty. A keď sa už aj podarí zhodnúť sa na vízii smerovania, chýba zasa vietor.
Zdá sa, že pred nami je situácia, kedy ten kto bude držať kormidlo, ešte nemusí určovať smer. Obávam sa, že nová kormidelníčka má v rukách iba odhodlanie a ponúka trochu zahmlenú a možno aj zaslepenú nádej. Asi ešte netuší, koľkí jej budú chcieť vziať vietor z plachát… A najmä, koľkí navigátori jej budú dávať pokyny a fušovať jej do remesla…
Možno by to chcelo kvalitnejší navigačný systém, skúsenejšiu posádku alebo aj zmenu pohonu. Na takúto zmenu treba veľa odvahy, ale aj neustúpčivosti. Je však aj iná možnosť. Vybrať si spoľahlivejší dopravný prostriedok. Pri jeho výbere by mohol byť nápomocný najmä minister dopravy…