Oblaky a obláčiky plávajúce po oblohe mi vždy urobia radosť. Nepopieram, že najviac vtedy, keď mám po ruke fotoaparát. Páčia sa mi najmä tie, ktoré sa vynímajú na sýto modrom podklade. Možno niekomu aj zavadzajú, lebo on práve chcel zniesť svojej milej modré z neba. Na modré z neba síce neverím, ale kochám sa aspoň pohľadom na jasnú oblohu a predstavujem si, že sa na ňu pozerá aj ten, na koho práve v tej chvíli myslím… a dúfam, že sa mu pri pohľade na tú oblohu rozjasní tvár a zmiznú mu všetky mraky z čela…
