Je ako pred búrkou
v zmätku ticha
počujem tlkot srdca
tiež zmätený
akoby na výstrahu
šialené hry
čo nemajú
pätu ani hlavu…
Len nádej v šťastí
prepieraná
ešte raz zaznie
Kabát a Malá dáma
akoby naposledy
v tom šialenom tichu
smiech cez slzy
slzy bez ostychu…
Ťažko sa dýcha
bez kyslíka
ktosi ho vysal
bezo mňa
akoby naposledy
celkom bez zábran
šialené ticho
ani nedýcham…