Východ Slnka ma odjakživa fascinuje. Tie nádherné scenérie na oblohe. Zakaždým iné, zakaždým očakávané a vždy prekvapujúce. Pre mňa nezabudnuteľné sa spájajú najmä s pobytom pri mori. Ale môžeme sa pozerať na východ Slnka nad horami či nad rovinou, vždy je čo obdivovať.
Východ Slnka je určite nádherný na celej našej planéte. Je to prísľub nového dňa. Je jeho vstupnou bránou. Akoby nádych, prílev novej energie.
Východ Slnka je úžasný aj vtedy, keď sa máme s kým oň podeliť… hoci aj pohľadom na fotografiu.
Deň bez východu Slnka by nebol dňom. A predstavte si, že na planéte Merkur jeden deň (od východu Slnka po jeho opätovný východ) trvá 176 pozemských dní, alebo 2 Merkurové roky.
Vo Wikipédii sa uvádza, že východ Slnka je okamih, keď sa prvá časť Slnka objaví nad horizontom na východe. Nemal by sa zamieňať s úsvitom, čo je čas, keď sa obloha začína zjasňovať. A vedeli ste, že “vzhľadom na atmosférickú refrakciu, ktorá spôsobuje, že Slnko je viditeľné, hoci je stále pod horizontom, tak východ Slnka ako aj západ Slnka sú v istom zmysle iba optické ilúzie”? Aké “romantické”…