Blog Pravdy ma začína oberať o ilúzie, že je to blog aj pre mňa. Nemám rada sústavné zmeny k horšiemu. Sprievodným znakom vytvorenia nového blogu Pravdy boli aj znehodnotené prekliky na „starom“ blogu. Nedávne zmeny v možnosti komentovania pod článkami na jednotlivých blogoch iba prostredníctvom Debaty a vzápätí uväznené všetky dovtedajšie komentáre, nedávajú záruku, že sa tu smeruje k nejakému skvalitňovaniu.
Čo je mňa, ako blogera, do toho, že Pravda má nejaké problémy s komentármi ľudí bažiacimi po tvrdej kritike. Čo je mňa, ako blogera, do toho, že títo „odborníci“ sú zvyknutí prskať alebo púšťať horúcu lávu slov na články prevažne zamerané na politiku?
Čo je mňa, ako blogera, do toho, že niektorým prskajúcim diskutérom sa nepáči, že príspevky blogerov sa začali motať medzi článkami spravodajských agentúr a redaktorov. Frfľaniu diskutérov v Debate, že klikli na úbohý blogerský výplod a nie na „skvost“ slovenskej žurnalistiky, sa dalo elegantne predísť jednotným označovaním, ktoré by avizovalo: Pozor, toto je výplod blogera… Ak by to bolo nebodaj technicky náročné a teda neuskutočniteľné blogovým označením, tak „výstrahou“ by mohlo byť napríklad aj napísanie titulku s menom blogera, ako som to dnes urobila ja.
Úprimné povedané, nie je mi však jedno, ak budú mať znemožnený prístup do debaty všetci tí, ktorým je proti srsti posielanie SMS a de facto zaregistrovanie svojej doteraz úspešne si chrániacej občianskej identity.
Niekto by mohol povedať, že najjednoduchším spôsobom ako nepodporiť tento trápny a výsmešný návrh, je prestať písať komentáre. Ale ak nie sú komentáre k článkom na blogu, tak takýto blog prestáva mať svoje opodstatnenie. To si môžu blogeri potom dávať svoje výtvory rovno do šuplíka alebo kto ich tam už mal dlhšie, nemusí ich vôbec vyberať. Prestať písať aj články nie je riešením. Riešením by ešte bolo zvážiť, kde ich publikovať. Bolo by mi naozaj ľúto, keby som sa v priebehu necelého pol roka musela druhýkrát sťahovať…