Neviem, či ste si všimli taký detail, že keď niekoho pochválite, tak sa snaží byť ešte lepší. V podstate je jedno čoho sa to týka. Ak ide napríklad o prácu, šport, umenie, varenie, záľuby a veľa iných činností, tak sa dotyčný snaží ukázať, že má na viac. Zbožňujem ľudí, ktorí sa na nič nehrajú a dokážu reagovať sebe vlastným spôsobom, prirodzene, bez zábran. Povzbudenie robí s ľuďmi divy. Stúpne im sebavedomie, odvaha, výkon…
Žiaľ, platí to aj v negatívnom význame. Keď niekoho kritizujete, tak urobí všetko preto, aby dokázal, že Vaše slová berie jedným uchom dnu a druhým von. Spravidla namiesto toho, aby si zobral ponaučenie alebo vyvaroval sa toho kvôli čomu bol kritizovaný, on ešte pritvrdí. Ak bol vulgárny, začne nadávať ešte viac, ak bol ironický, šplechne Vám do tváre ešte hrubšiu iróniu. Ak si do Vás „kopol“, tak to urobí znova a viacnásobne. Mnohí ľudia sú ješitní, nesebakritickí, namyslení, povýšeneckí, netaktní… S takými je ťažká reč. Horúce hlavy treba nechať vychladnúť a radšej ich ignorovať ako prilievať olej do ohňa. Neraz mám podobné pocity aj pri čítaní niektorých článkov na tomto blogu.
Želám Vám, aby ste sa nemuseli rozčuľovať na hlúposti druhých a aby ste radšej na míle obchádzali tých, od ktorých by ste mohli schytať nejaký ten nespravodlivo adresovaný „monokel“…
Bolo by zaujímavé dozvedieť sa, čo je pre Vás najväčším povzbudením, prípadne ako reagujete na kritiku.
Pekný deň! :-)