Už sa to nedá počúvať, ako sa niektorí Slováci nechcú zbaviť nálepky zakomplexovaného národa. To akoby sme chceli svoje dieťa od narodenia presviedčať o tom, že v živote z neho nič poriadne nebude, lebo je neschopné, nemá na nič talent a ubíjame v ňom aj nádej, že čo ak predsa len… Namiesto sebavedomia si pestujeme pocit akejsi malosti, nanič národa, ktorý sa nedokáže vystrieť a hľadieť na svet priamym pohľadom. Už ma nebaví počúvať, že sme neschopní chudáci, ktorí zohýbajú chrbát a zhrbení hľadia iba do zeme.
Ja sa taká necítim a nikdy som nemala také pocity, o ktorých denno denne čítam aj na tomto blogu. Som hrdá na mnohé úspechy Slovákov v ktorejkoľvek oblasti. Máme svetoznámych vedcov, technikov, spisovateľov, umelcov, športovcov… mnohé svetoznáme výrobky.
Nenapadlo vás niekedy, že tí, ktorí rýpu do Slovákov, si riešia svoje komplexy? Napr. taký Béla Bugár. Slováci boli z neho paf už keď sa po prvý raz dostal do parlamentu. Vraj aký je to seriózny politik, aký je ústretový k Slovákom… A hľa, stačí nebyť zaslepený všeobecnou nálepkou. Stačí sa oboznámiť s obsahom jeho knihy z roku 2004 s názvom Žijem v takej krajine… s podtitulom O Maďaroch, Slovákoch, premárnených príležitostiach a vynárajúcich sa možnostiach a pred vami sa otvorí celkom iný obraz o tomto politikovi. Knižku vydal László Szigeti v maďarskom vydavateľstve Kalligram.
Nad obsahom knihy Bélu Bugára sa zamýšľal aj prof. Ábel Kráľ (http://www.protiprudu.info/kam-vedie.html).
Z textu vyberám: V knižke sa B. Bugár usiluje vytvoriť dojem zmierlivého, európsky a svetovo rozhľadeného politika (a kresťana), ktorému veľmi záleží na dobrej budúcnosti Slovákov a Slovenska. O Slovensku hovorí ako o „krajine“. Je to pokus o oslabovanie autority Slovenska ako suverénneho štátu. Všetky jeho kritiky slovenskej štátnej a národnej politiky sledujú ten istý cieľ: odstránenie nehoráznej „krivdy Trianonu“.
Odmieta stav, že z neho „nejaké prekreslené hranice oficiálne urobili príslušníka národa vyhláseného za menšinu“ (s. 186). To znamená, že on, teda naši slovenskí občania hovoriaci po maďarsky, nie sú menšinou. Z toho ďalej vychodí, že južná hranica Slovenska nie je preňho a pre tých, ktorí idú s ním, štátnou hranicou. B. Bugár priznáva, že maďarská „politika uplatňovania sily vyvolala aj podozrievavosť a nepriateľstvo veľmocí a tak znemožnila, aby Madarsko nadobudlo rozhodujúce medzinárodné postavenie“. (s. 126)…
A potom, že kto má komplexy?