Z každej strany počúvame alebo čítame: vražda, vražda, samovražda… Veľa ľudí prišlo o život na koľajniciach. Niektorí z nešťastnej náhody, niektorí sa rozhodli dobrovoľne skočiť pod vlak. V správach sa hovorí o bezdomovcoch dobitých na smrť, zabodnutých nožoch v telách opitých chlapov v krčme, alebo vykrvácanie jedného z rozhnevaných manželov či druhov po pichnutí kuchynským nožom. V súvislosti so samovraždami sa už desiatky rokov objavujú aj dôvody ako bieda, nezamestnanosť, drogy, končia nimi nedorozumenia, hanba… teraz už počúvame aj o samovraždách verejných činiteľov, právnikov. A čo si budeme nahovárať, sú aj nútené samovraždy.
Kam to spejeme? Ľudia sa nedokážu ovládať. Pribúdajú u nich stavy depresie, úzkosti, beznádeje… aj alkoholizmus zohráva svoje. Nad tým sa treba už naozaj zamyslieť… Chápem, že dnes sa nežije ľahko. Niekto sa nedokáže zmieriť s problémami, trebárs aj obvineniami, závislosťou, nevládze ďalej, je na pokraji psychického zrútenia… Treba sa však zamyslieť aj nad tým, či mu nemohli pomôcť príbuzní, kolegovia, najbližšie okolie. Naozaj nič nezbadali? Alebo nezbadali preto, že dotyčnému nevenovali pozornosť, nerozprávali sa s ním, možno ho aj ignorovali. Mohol ho niekto urážať, deptať, týrať… určite by sa našlo nespočetne veľa ďalších dôvodov, ale na každý dôvod treba hľadať riešenie.
Jedným z nich je napríklad: neostať sám so svojim trápeniami. Mať sa s kým porozprávať je v živote človeka dôležité. Veď koľkí sú šťastní práve vtedy, keď sa môžu podeliť o to, čo práve prežívajú, z čoho majú radosť. O to viac to potrebujú aj tí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii. Možno niektorých stačilo pohladiť, podať im pomocnú ruku, presvedčiť ich, že sa nemusia trápiť, spomenúť podobné prípady, ktoré sa podarilo vyriešiť, aj čas veľa vyrieši… Lekári tvrdia, že depresia je liečiteľná. Spravidla psychoterapia a antidepresíva pomôžu. Netreba sa hneď vzdať. A preto: Ľudia, nebláznite, veď život je to najvzácnejšie čo máme…