V pubertálnom veku je odmietanie čohokoľvek kladného určitým prejavom rebelanstva a teda svojim spôsobom „hrdinstva“. Tak sa stretávame s tým, že mladý človek púta na seba pozornosť, chce zaujať hlukom, vulgárnymi rečami alebo drzosťou. Takéto situácie vznikajú v škole, na ulici, v dopravných prostriedkoch. Učitelia sa chytajú za hlavu, starší ľudia ich chcú „vychovávať“, iní ich ignorujú.
Nie je vhodné prilievať olej do ohňa. Netreba ich poúčať, ale ani úplne ignorovať. V prvom prípade dosiahli svoje a môžu vás vulgarizmami počastovať aj adresne, alebo vás verejne zosmiešniť. Ak ich ignorujete, tak sa pokúšajú zvýšiť intenzitu hluku, aby upútali na seba ešte väčšiu pozornosť, lebo si myslia, že asi slabo počujete. Ja mám odskúšané nasledovné: Stačí sa na nich chvíľu zahľadieť a usmiať sa. By ste videli ten údiv v očiach. Keď nenájdu tú z ich pohľadu správnu odozvu, akú očakávali, najmä konfrontačnú, väčšinou to nechajú tak…
Veľa záleží od rodičov, ako vplývajú na svoje deti v pubertálnom veku. Nemali by sa spoliehať na školu. Učitelia v škole majú dosť starostí s tým, ako upútať ich pozornosť na vyučovaní. Na výchovu čas spravidla nezostáva. Kamaráti a ulica môžu nasmerovať nevhodne.
Netreba z nich robiť samorasty a vyčkávať, ako sa všetko vyvŕbi. Netreba sa teda stavať iba do úlohy pozorovateľa. Niektorá matka sa nechá rýchlo odradiť, utiahne sa, keď ju vlastný „výrastok“ počastuje prívlastkami aká je nemožná, nemoderná, že pchá nos do jeho vecí, že ho nemôže pochopiť a podobne. Na druhej strane otec je väčšinou hrr, chce byť akože nekompromisný a raz dva lietajú prvé ozajstné facky. Práve vtedy si treba vybaviť spomienky na vlastnú pubertu, prípadne si niečo naštudovať z rád psychológov.
Rodičia by mali dať svojim deťom v pubertálnom veku najavo, že ich majú radi a že im na nich záleží. Treba sa však riadiť heslom, že menej je niekedy viac a zvoliť formu, ktorá nebude príliš vtieravá. S úprimnosťou zájdu najďalej. Mali by si nájsť vhodnú chvíľu na optimisticky ladený rozhovor, v ktorom nebudú dominovať napomenutia, príkazy, zákazy. Práve naopak, treba byť objektívny, spomenúť aj zopár vlastných prehreškov, vypočuť si, s čím má dieťa najväčší problém a debatu zavŕšiť návrhom na pomoc a zmierom.