Monika Flašíková-Beňová – poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Smer-SD, je členkou zahraničného výboru a pôsobí v socialistickej frakcii. V roku 1999 bola spoluzakladateľkou strany Smer, jej podpredsedníčkou bola v rokoch 2000 až 2004. V roku 2002 zasadla do poslaneckej lavice v Národnej rade SR a v roku 2004 sa po úspešných voľbách presunula do Európskeho parlamentu.
Tieto údaje sa môžeme dočítať v úvode aktuálneho blogu pani poslankyne. Je všeobecne známe, že nerada reaguje či skôr vôbec nereaguje na kritické ohlasy na ňou občas publikované témy. Písať sa jej zrejme nechce. Ani sa jej nečudujem, veď musí podať adekvátny výkon na poste (nadštandardne platenej) poslankyne Európskeho parlamentu v Bruseli, na poste (platenej) poslankyne Bratislavského samosprávneho kraja, zároveň podnikať (aj keď ona tvrdí, že neúspešne, teda s nulovým ziskom) a venovať sa radu ďalších aktivít.
O to viac ma prekvapilo, že pani europoslankyňa si našla čas, aby vyšla na ulicu v čase protestného pochodu s názvom „Spoločne za slušný a bezpečný život“, organizovaného Oskarom Dobrovodským z Malaciek – človekom, ktorému sa deje krivda vo vlastnej krajine. (Už niekoľko rokov trpí nadávky či vyhrážky takmer štyridsiatich Rómov v susedstve, ktorí na neho podávajú trestné oznámenia a súd uložil pokarhanie jemu a nie im.)
V rámci solidarity s ukrivdeným viem pochopiť jeho snahu o poukázanie na to, čo sa mu stalo, deje a ešte zrejme aj bude diať, pretože všetky jeho doterajšie kroky vyšli nazmar. Nie je však jednoduché pochopiť, čo primälo dobre zabezpečenú, nikým neohrozovanú a na viacerých postoch pôsobiacu pani europoslankyňu k sobotňajšej aktivite… V prvom momente ma potešilo, že je tiež za slušnosť a bezpečný život v tejto krajine. Aj keď som si pomyslela, že byť na ulici v tom istom čase je iba ďalšie upútanie pozornosti na svoju osobu, na čo sme si už, pravdu povediac, u nej zvykli. Podrobnosti z médií ma však rýchlo vyviedli z omylu. Pani europoslankyňa vraj vyšla na Zámockú ulicu (a s ňou hŕstka spriaznencov v počte 19), preto, aby protestujúcim vysvetlila, že „ich názory sú pre túto spoločnosť neprijateľné“ a „je úplne neprístupné, aby v jednej krajine, zvlášť po tom, čo EÚ dostala Nobelovu cenu za mier, pochodovali fašisti“. Keď nezabrali „nezvratné“ argumenty a ani jej prosebný pohľad nepresvedčil asi 250 ľudí, že sa snažia zbytočne, hrdinsky ich nazvala hajzlami.
Možno pán Dobrovodský pohne svedomím kompetentných, ktorí čím skôr rozhodnú v jeho prospech a jeho protest budeme môcť nazvať úspešným. Protest pani Moniky Flašíkovej-Beňovej však považujem za výsmech, ktorým síce znovu upútala na seba pozornosť, avšak takáto reklama jej určite neprospela. A možno to bola iba jej generálka reakcie na očakávané protesty voči gorilám či „výdobytkom nežnej revolúcie“.