Tohoročné Vianoce majú zvláštne čaro. Vydýchli sme si, keď sa nenaplnili špekulácie okolo konca sveta (už asi 48. v poradí) a môžeme sa ďalej naplno venovať prípravám na sviatky pokoja a mieru, čítať si láskyplné pozdravy, prijímať milé úsmevy, pohladenia. Niektorí v zmätku či panike nekupovali ani darčeky, o to viac jedla a sviečok. Všetko sa zíde, veď aj tie sviečky sa nazývajú „konzumné“ :-)

Prečkali sme obdobie zvláštneho očakávania, v ktorom sa nikto nemohol za nič zaručiť a kedy sa dokonca aj niektorí vedci vyjadrovali neurčito a tajuplne, s poznámkou, že radšej sa báť ako sa zľaknúť. Akademici síce zaujali jednoznačný postoj, ale možno povedať, že až v hodine dvanástej.

Aj vzhľadom na uvedené, si obzvlášť tieto Vianoce zaslúžia prívlastky: radostné, krásne, šťastné… veď podľa niektorých mohli aj nebyť! A tak sa tešme z toho čo máme, vážme si jeden druhého, vyjadrujme si úctu, lásku, porozumenie. Nezabúdajme na priateľov, spriaznené duše. Potešme ich pekným vinšom, úsmevom, povzbudením… Nezabúdajme na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Venujme im spomienku, zapáľme sviečku. Zároveň nezabúdajme, o čo všetko môžeme prísť aj vlastnou ľahostajnosťou. Buďme radi, že sa máme, buďme radi, že sme…

 

Všetkým želám šťastné a veselé Vianoce!

 

A ešte báseň, s ktorou sa viaže moja spomienka na Vianoce v detstve a na láskavú mamičku…

 

 

 

Pod vianočným stromkom

 

Vítajte milé Vianoce!
Stromček sa v svetlách jagoce,
a na tom stromku, pod ním aj,
— no že sa dobre podívaj! —

Podarky krásne, všeliké,
teší sa malé, veliké,
teší sa celá rodina —
Ó, vzácna, milá hodina!

Na stromku koľko dobroty!
samučké, samé lakoty
z cukru a medu robené, —
oriešky, jabká zlátené.

Pod stromkom — kto že vyráta?
Toť koník, iné zvieratá,
i domce, bábka, pajác tiež
a ešte pozri si a zvieš.

No teš sa, cháska! Pri tom aj
na iný dar toť pamätaj:
Tak Pán Boh svet ten miloval,
že jemu syna daroval,

Ktorý k nám s nebies sostúpil,
aby svet hriešny vykúpil —
Z tej prenesmiernej milosti,
buď chválen Boh na výsosti!