Martha Bielska

Bosé nohy pod umeleckým menom Tŕň v päte budú mať možno radosť. Dnes som sa zamerala na super slovo, ktoré má viacero významov, ale v podstate stále ide o to isté – o pichanie. Nie práve to, na čo ste si možno pomysleli už pri čítaní titulku. Pichajú kaktusy, ježkovia, tŕne ruží, šípiek, černíc… a ďalšie život sprevádzajúce pichadlá. Pichá tiež šidlo, ihla, špendlík, drôt, ihlica, špajdľa, dokonca aj špáradlo… také to na vyčistenie zubov. Ale príjemnejšie je na chuťovkách. Syr s olivou alebo s bobuľami hrozna si pichnem hocikedy do úst a sem tam aj bez napichovadla. Mňam. 

Čo si budeme navrávať, povedzme si to otvorene, aj nás pichajú. Keď sme boli mladší to bolo síce častejšie, ale občas sa nejaká tá injekcia pritrafí aj teraz. Niektorých z nás už síce pichá pri srdci alebo v boku, ale vydržíme to. Keď nás pichá, vraj máme pichnúť aj my.

Možno mi neuveríte, ale zistila som, kto pichá najčastejšie. Podľa môjho osobného pozorovania je to zaručene zubný lekár a v rámci emancipácie aj zubná lekárka. Ich pichanie však nie je až také obľúbené, lebo keď už idú pichať do niečoho v ústnej dutine, tak to je predzvesť zaručenej bolesti. No niektorí vraj pichajú aj bezbolestne, aj to potom čo robia až tak nebolí… Veď už majú nové techniky a praktické skúsenosti.

Tŕň v päte predsa len bolí najviac. Pichne vás práve vtedy, keď to vôbec nečakáte… Alebo, že by to bolo pichanie do osieho hniezda? Aj slovo zabolí, keď je ostré ako tŕň a niekto vás ním pichne či podpichuje. Koľkí pichajú ako bodliak. Niektorí si len tak z času na čas pichnú do niekoho. Ale potom sú aj tŕňom v oku. Pich sem, pich tam… dohovie na koľko pichaní, ktoré nás v živote sprevádza či obklopuje, som ešte zabudla…