Martha Bielska

Neviem kto vymyslel slovenskému slovu škatuľka, škatuľa dať pejoratívny význam, ale v tomto prípade mám (výnimočne) radšej čechizmus, teda slová krabička, krabica. Spomeňte si koľkokrát ste radšej použili český výraz. A koľkokrát sa muži okolo vás uškŕňali, keď ste povedali, že máte peknú škatuľku… Ha-ha-ha. Nemôžem za to, aj teraz sa smejem… Niektorí sa snažia toto slovo výrazne artikulovať, aby nevyprskli do smiechu…   

No veď posúďte sami ako často musíme toto slovo používať. Napríklad, keď chceme hovoriť o tom, že do škatuliek, zväčša ozdobných, si dávame predmety rôzneho druhu, významu a hodnoty. Cenné sú tým, že skrývajú naše „poklady“, tajomstvá, spomienky… 

Ale sú aj obyčajné škatuľky zápaliek, cigariet, čaju, liekov a čo ja viem čoho všetkého až po sušienky, cukríky, bonboniéry, škatuľky na hodinky, prstene, retiazky… Vo väčších škatuliach sa prepravuje tovar, balíky sú tiež škatule atď. Dočítala som sa, že teraz sú moderné aj mozaikové škatuľky – ako dekoratívne obaly na kvetináče…

Toľko škatúľ a škatuliek je kde kade po svete. Často sa mi vynorí aj spojenie Škatule, hýbte sa! Ani neviem kto to použil medzi prvými. Vie si na to niekto spomenúť?   

A nie že ma zasa niekto obviní z lacného názvu. Lebo do niektorých škatuliek sa vkladajú klenoty a vmestia sa tam aj stámilióny. Neveríte? A čo tak vzácne diamanty v nádhernej krabičke, pardon škatuľke.