Martha Bielska

      Máya si stále odznovu prezerala výsledky výberového konania. Nechcela uveriť tomu, že svoje meno tam nenašla. Už tretíkrát nevyhovela… A pritom vytvorila projekt, na ktorý je právom hrdá. Toľko originálnych nápadov doň vložila. Bezmocne rozhodila rukami a vybehla von. Nezadržala príval sĺz. 

     Chcela byť sama. Ako vždy, keď mala nejaký problém. Jej kroky viedli  do parku, k jej stromu. Potrebovala sa vyplakať, vykričať. Nikto nepochopí koľko námahy vynaložila na túto prácu. Koľko má za sebou bezsenných nocí, koľko papierovania. A ešte aj sľubov, že už je to naposledy. Asi sa už na to vykašle.  

Oboma rukami objala svoj strom a tuho sa k nemu pritisla. Ten jediný vie o všetkých jej trápeniach, dáva jej silu, novú energiu. Dnes to v nej vrie. Čo  má robiť? Kto jej poradí? Na koho sa má obrátiť?

     V tom ju to napadlo. Utrela si slzy a zhlboka sa nadýchla.       

     „Bože, daj mi silu, pomôž mi! “ zaprosíkala. Začala sa modliť. Už vie, že sa nevzdá a pôjde znovu do toho…