Martha Bielska

Súčasná predvolebná situácia je zatiaľ ako prechádzka ružovým sadom. Kľud, ticho, pohoda. Len kde tu nejaký mráčik, zopár afér prepieraných verejne… Zatiaľ je neporovnateľná napríklad s voľbami v roku 1998. Tie sú u mňa nezabudnuteľné najmä tým, že rozdielne názorové postoje vyvolali takú vlnu emócií ako snáď nikdy predtým. Na dennom poriadku boli hádky na pracoviskách i medzi priateľmi. Situácia bola vyhrotená aj v rodinách. Známe sú prípady, že sa príbuzní nielen pohádali, ale niektorí sa doslova aj pobili… Dúfam, že také čosi sa už neudeje. 

S odstupom času je mi to smutno-smiešne. Však o čo ide? Politici boli aj budú a my ich môžeme voliť alebo nemusíme. Bola by však škoda nevyužiť svoje právo voliť. Či budú naše rozhodnutia do júnových volieb jednoznačné je však otázne. Veď ani prieskumy verejnej mienky nie sú jednoznačné… Napr. SaS lieta v prieskumoch ako na hojdačke.

K váhaniu koho voliť prispievajú aj nespočetné výroky ľudí na adresu politikov, že kradnú. Vraj všetci. Ide už len o to, vybrať takých, ktorí toto budú robiť najmenej… Ale kto sa zaručí?