Martha Bielska

Práve uvažujem nad nedorozumeniami, ktoré vznikajú informačným skratom. Stačí chvíľa nepozornosti, niečo nezačuť alebo počuť inak ako to bolo povedané, niečo nenapísať natoľko zrozumiteľne, aby tomu rozumela aj sesternica z druhého kolena alebo suseda od naproti, a všetko môže byť úplne inak ako to pôvodne malo byť. Keď sa k tomu primieša určitá dávka fantázie a domýšľania, tak hneď je z komára somár a z lásky fraška. 

Známy výrok, že „nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie“, sa v oblasti komunikácie tiež už viackrát vypomstil. To je ďalší z možných nedorozumení, keď ten, od ktorého sa očakáva vyjadrenie, nereaguje. Vždy je lepšie radšej niečo dovysvetliť, ako nechať neúplné informácie plávať po povrchu. Ak vám ide o vec, tak ju vyjadrite hoci aj päťkrát, len nech je jasné, o čo vám ide.  Najhoršie je, keď sa vás snaží doplniť niekto, kto presne nevie o čo vám išlo. Alebo keď do problematiky vstupujú podpichovači, ktorí bez poznania situácie rozdúchavajú vášne. 

A koľkokrát už nevieme medzi sebou komunikovať vôbec. Navôkol sa rozťahuje irónia, cynizmus, ale aj vulgarizmy. Netvrdím, že komunikácia medzi ľuďmi má byť iba prívetivá, alebo za každých okolností ideálna, ale dobré by bolo aspoň sa o to snažiť. Netvrdím ani, že vzájomnú komunikáciu treba baliť iba do jemného alebo voňavého papiera. Ale keď sa dá, prečo ho nepoužiť? Načo hneď siahať za tvrdým či drsným baliacim papierom. Na druhej strane, nie je nutné všetko hneď zaobaľovať (ako napríklad ja teraz :-) ), ale čo tak k štandardu pridať prívetivosť, trpezlivosť a trochu viac porozumenia.

Som rada, keď niekoho zaujíma aj to, čo napíšem ja. Jednu dievčinku to zaujalo natoľko, že si privlastnila moje tri básne a prezentovala ich ako svoje. Ďalšia si prisvojila jednu báseň, ale aj text o cestách života, z čoho som bola prekvapená najviac. Nie som nadšená ani z toho, keď jeden niečo napíše a druhý hneď opakuje po ňom. Na každom našom príspevku je najzaujímavejší námet. Potom už nie je celkom podstatné akým spôsobom je spracovaný. Ale ponechajme si, prosím, radšej každý ten svoj. Veď každý z nás chce byť (a aj je) jedinečný.