Martha Bielska

Uvažovali ste už niekedy nad tým čoho všetkého je žena schopná, keď si myslí, že ju muž podvádza? Aká vie byť? Aj nad tým, aká niekedy je a ani netuší, že je taká? Alebo aká je a možno ani nechce byť? Včera som bola svedkom toho, ako bola jedna žena vytočená do nepríčetnosti, keď jej oveľa mladší priateľ odišiel na výlet s inou. To sa niekedy stáva, keď si žena chce nasilu udržať neperspektívny vzťah a nevie sa rozlúčiť s myšlienkou na jeho naplnenie. Vtedy nerozmýšľa, ale koná. Koná pod tlakom emócií. Zúri, žiarli, nenávidí, ľutuje sa, porovnáva sa s inými ženami. Presviedča samú seba, že je príťažlivá, že je lepšia ako tá druhá alebo aj všetky ostatné.

Pripomína si obrázky spoločného šťastia so svojim priateľom a utvrdzuje sa v tom, že ju musí mať rád. Veď prečo by jej vtedy povedal, že je to najlepšie čo ho mohlo stretnúť v živote? Prečo by jej sľuboval, že s ňou bude žiť, ak by to nechcel alebo nemohol  splniť? Prečo by jej venoval toľko lásky a citu? Ona by urobila pre neho aj nemožné. Bola by mu stále na blízku. Starala by sa o neho. Ľúbila by ho ako žiadna iná. Stelesňuje jej predstavy. Je milý, láskavý, usmievavý a ešte aj múdry. Vždy bol chápavý. Povzbudzoval ju. Toľko jej o sebe vyrozprával. Otvoril jej svoju dušu. Vpustil ju aj do svojej trinástej komnaty…

To nemôže byť pravda, že by ju podviedol. Žena stupňuje svoje úvahy. No a čo, keď je tá druhá mladšia? Ona ho nikdy nepochopí ako ja, hovorí si. Ona mu nikdy nemôže dať to čo ja… V tom si uvedomí akí sú muži niekedy protivní. Tvária sa ako neviniatka a pritom osnujú plány ako očariť inú ženu. Sú to zhýralci, záletníci, klamári, podvodníci… Falošné kreatúry, chrapúni bez chrbtovej kosti. Vysiela hromy-blesky do celého sveta, alebo aspoň na adresu všetkých mužov. Potom si dá pohár vína a nadáva ako kočiš, kým na tých dvoch nezostane suchá ani jedinká niť. 

Utrie si slzy zlosti. Keď postupne vyčerpá celý dostupný slovník a aj slová, ktoré by sa nedali reprodukovať bez vypípania, opätovne zmäkne pri myšlienkach na neho. Presviedča samú seba, že on taký nie je, nemôže byť a nikdy nebude. Už neporovnáva svoj labilný a chabý vzťah s tými fantastickými a pevnými. Oni majú iný vzťah, taký svoj, zvláštny, ale ich. Nech si ľudia klebetia, nech ju nikto nechápe, hlavne, že ju chápe on.  

A potom sa všetko zmení ako mávnutím čarovného prútika. Ozval sa jej. Spýtal sa, ako sa má. Zamrmlal niečo ako, keby si videla aké sú tie hory nádherné, škoda, že si nešla, a ona je v siedmom nebi. Všetko mu odpustí. Veď na ňu myslel. Ozval sa jej. Nikdy mu nepovie aké prežívala muky a že sa trápila…