Martha Bielska

Líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová, ktorá po neúspešnej kandidatúre na post prezidentky Slovenskej republiky, urobila (možno chtiac nechtiac) chybu pri hlasovaní v parlamente a s veľkou slávou a potľapkávaním po pleci (aká je len „čestná“, že dobrovoľne opúšťa parlamentnú lavica a pár dní bola príkladom pre ostatných!) sa vzdala postu poslankyne, istý čas uvažovala nad tým, že opustí SDKÚ-DS nadobro. Aspoň tak sa to bezprostredne po prezidentských voľbách prezentovalo.  Dokonca padali návrhy aj na vytvorenie novej strany pod jej vedením.

Bývalá poslankyňa Iveta Radičová prijala post líderky SDKÚ-DS možno pod dojmom nejakej vidiny, ktorá jej bola určite ponúknutá. Mikuláš Dzurinda prakticky sám seba odstavil z verejného „opľúvania“ a nastrčil tam na pohľad krehkú blondínku, ktorá sa zapísala do povedomia predsa len určitým prvenstvom v podobe doteraz najvyššieho získania hlasov v prezidentských voľbách, aký kedy v SR dosiahla žena… Hoci právo zúčastniť sa prezidentských volieb v roku 2009 využilo iba niečo vyše polovice občanov SR, od nich Iveta Radičová dostala 44,47 percenta hlasov, čo predstavovalo vyše 988 000 hlasov občanov. Taký istý počet sa k nej (prostredníctvom SDKÚ-DS) zďaleka nehlásil v júnových parlamentných voľbách. 

Keby sa SDKÚ-DS už pred voľbami nadobro (a nielen vizuálne) rozlúčilo s Mikulášom Dzurindom na poste predsedu strany, ten počet mohol byť možno oveľa vyšší. Táto politická hra na schovávačku v zákryte za Ivetou Radičovou stojacim nedoceneným Ivanom Miklošom a so skrytým Mikulášom Dzurindom, ktorý to predsa len oveľa dlhšie politicky ťahal s Ivanom Miklošom, môže ešte zamiešať karty aj vo vzťahu k presadeniu Ivety Radičovej na post premiérky Slovenska…