Martha Bielska

Predpokladám, že každý z nás sa občas pristihne pri myšlienke, keď si povie, že aký je múdry alebo naopak hlúpy. Bolo by hlúposťou domnievať sa, že s tou druhou alternatívou by sme sa chceli chváliť. V obidvoch prípadoch je to skôr ten pomyselný povzdych, keď len tak – bez rozmyslu – hodnotíme svoje momentálne konanie. 

K niektorým svojim dôležitým rozhodnutiam v živote sa spravidla vraciame s odstupom času. To čo sme v danej chvíli považovali za múdre, môže sa nám neskôr zdať hlúpe. Neviem, či to platí aj naopak, ale asi sa sotva z hlúpeho rozhodnutia vykľuje o nejaký čas múdre. Lebo nálepky našim rozhodnutiam väčšinou prischnú a sú nemenné. 

Múdrosť človeka na prvý pohľad nevidno. Ale čo si budeme navrávať, nevidno ani hlúposť. Až kým… kým nemusíme na niečo reagovať, niečo povedať alebo vykonať, urobiť nejaké rozhodnutie. Akékoľvek naše rozhodnutie – či už múdre alebo hlúpe – je nám vlastné, v danej chvíli sa nám zdá jedinečné alebo aspoň jedine možné. A tak s odstupom času sa neraz chytáme za hlavu, že čo sme to vykonali, čo sme povedali, ako sme sa rozhodli… 

Želám nám hlavne múdre rozhodnutia. A tie želám aj našim politikom. Bolo by však naivné domnievať sa, že tie hlúpe sa nám aj tak nepripletú do cesty… Už len ide o to, či si to s odstupom času priznáme, či ich budeme môcť napraviť alebo či sme tie hlúpe rozhodnutia neurobili aj vedome. Teda hlavne oni… Lebo predsa len, rozhodnutia politikov majú oveľa väčší rozsah i dopad…