Martha Bielska

Zasiahlo nás to všetkých. Nielen tých zanietených, smerujúcich výlučne k jeho osobe, alebo tých frfľajúcich, ktorým to už akože ide na nervy, ale prečo by si neprihriali polievočku aj oni. A potom my, ktorí sa bavíme na tom, ako sa robí politika, ako reklama prestúpila všetkými nitkami nášho života… a pohoršujeme sa nad tým, keď sa niekto pohoršuje na nás…

Pán Igor Matovič, okrem iného, spôsobil aj to, že človek sa zasekne pri vyslovení dvoch slov: obyčajní ľudia… My všetci, ktorí sme boli doteraz v tejto kategórii, sme zrazu kdesi mimo. Veď ak by sme sa chceli naďalej nazývať „obyčajní ľudia“, museli by sme byť v Matovičovej partaji… teda v občianskom hnutí či ako sa to… Chceme či nechceme, my všetci mu robíme neplatenú reklamu. Ale nás je… No tak, prečo sa nepridať? Veď je to hra. Kto z koho, kto koľko vydrží, kto má na viac a kto viac ponúka ako ten druhý…

Vôbec nemusím pripomínať čo všetko sa viaže k poslancovi Igorovi Matovičovi a jeho Obyčajným ľuďom s veľkým O. Sú toho plné médiá, plné blogy, plné krčmy. Ľudia mu zväčša tlieskajú, aký je odvážny, nebojácny, aký je chytrý. Zabúdajú pritom, že je jedným z politikov, je poslancom Národnej rady SR, že aj jeho silné reči majú svoje hranice a tá chytrosť môže prerásť aj do vychytralosti. Reklama vlastného mena sa vždy zíde. Veď budú aj ďalšie voľby…

My, Slováci, sme odjakživa radi na dvoch stranách barikády. Spomeňte si na Mečiara, Lexu, Kaníka, Tomanovú atď. Vždy sa nájde niekto, kto svojou rozporuplnosťou púta pozornosť a rýchlo dokáže rozpútať emócie… Aj tu na blogu. Kto nie je za Matoviča, je proti „nám!… Alebo kto haní Matoviča, je proti nám? A kto sme vlastne my? Obyčajní ľudia, pardón, to už nemôžem použiť… toto slovné spojenie je už obsadené… A je to škoda, lebo jednoduchí ľudia či neobyčajní blogeri je už o niečom celkom inom…

Najnovšia správa: Predstavitelia občianskeho hnutia Obyčajní ľudia sa vzdajú poslaneckého mandátu, ak by v priebehu funkčného obdobia opustili poslanecký klub SaS.