Martha Bielska

Koľko nezabudnuteľných západov Slnka som už zažila… Je to úkaz, ktorý ma, tak ako aj východ Slnka, stále zaujíma a zakaždým fascinuje. Neviem sa ho nabažiť. Vždy, keď mám tú príležitosť, pozorujem hru farieb, akú vie zapadajúce Slnko vyčariť. Scenérie sa rýchlo menia a pripomínajú nádherné olejomaľby. Je to nevšedný pozdrav prírody nám, ľuďom. A my ho vieme oceniť. Koľkí sa zastavia a sledujú zmeny na obzore. A koľkých napadnú aj melancholické myšlienky, možno aj smútok za tým čo sa končí, odchádza…. 

Albert Einstein kedysi povedal: Neplač, že zapadlo Slnko, lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy. Dnes by som  tie hviezdy asi nevidela ani ja…                     

Vo Wikipédii sa uvádza, že západ Slnka je „miznutie“ Slnka za obzor v dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi. Väčšinou je sprevádzaný oparom okolo slnečného kotúča. Čas západu Slnka sa počas roka mení, v zime  zapadá skôr ako v lete. Je to len okamih, kedy sa Slnko horným okrajom dotýka horizontu. Vzhľadom na to, že svetlo letí zo Slnka na Zem približne 8 minút, v čase, keď sa Slnko zdanlivo dotkne horizontu pri západe, v skutočnosti sa nachádza už pod horizontom. Pri západe Slnka sa dôsledkom prechodu slnečného svetla cez hrubšiu vrstvu atmosféry mení farba Slnka aj oblohy. Vo chvíli, keď celý slnečný disk zmizne pod horizontom, sa začína súmrak.

Chcela som len pripomenúť… Aby sme si všímali, nielen to čo sa deje vôkol nás, ale aj vysoko nad nami…

Pekný deň!