Keď nás politici presviedčali o zavedení eura na Slovensku od 1. 1. 2009, tak zdôrazňovali, že výhody výrazne prevážia nad nevýhodami. Čakala nás stabilita, hospodársky rast, zjednodušenie nielen podnikania a obchodu so zahraničím, ale aj cestovania a práce v zahraničí, ktoré prispejú k zlepšeniu životnej úrovne a plnej integrácii Slovenska do Európskej únie. Niektorí občania síce spočiatku frflali, ale politici nás s úsmevom ubezpečovali, aké je to pre nás výhodné a ako jeden z argumentov vyzdvihovali fakt, že sme predbehli aj Českú republiku. Zvykli sme si.
Nič však nie je také dokonalé, ako to spočiatku vyzeralo. Veľa nám k tejto téme napovie aj obsiahly rozhovor Martina Kováčika so šéfom slovenskej pobočky poradenskej spoločnosti KPMG Ľubošom Vančom (Pravda, 1. 12. 2010). V jeho úvode sa uvádza, že hospodárska kríza ukázala slabiny krajín, ktoré celé roky žili na dlh. Po tom, čo splácanie vysokých dlhov sami nezvládli Gréci a Íri, sa rozhoduje o pomoci Európskej únie aj pre zadlžené Portugalsko a Španielsko. Ľuboš Vančo v tejto súvislosti povedal: „Len čo by do balíka pomoci spadlo aj Španielsko, znamenalo by to koniec eurozóny.“ Osud eurozóny závisí do veľkej miery od trpezlivosti Nemecka financovať dlhy problémových štátov. Na otázku: Ako by sa k situácii malo stavať Slovensko?, Ľuboš Vančo odpovedal: „Slovensko je malá krajina a jeho hlas v EÚ je relatívne slabý. Čo však Slovensko musí spraviť, je pripraviť si už teraz dobrý krízový plán v prípade rozpadu eura. Toto riziko je v súčasnosti síce nízke, ale ak by sa naplnilo, dosah by bol obrovský.“
Dnes čítam vyhlásenie predsedu Národnej rady SR Richarda Sulíka (Hospodárske noviny, 13. 12. 2010) „Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku.“
Som zvedavá, kam budeme smerovať? Či Slovensko prestane, podľa slov Richarda Sulíka, slepo veriť rečiam lídrov eurozóny a pripraví si plán „B“ na opätovné zavedenie slovenskej koruny, alebo vyčká ako celá situácia dopadne a bude sa radiť s renomovanými finančnými odborníkmi. Na spätné zavedenie koruny sa však asi občanov pýtať nebudú… Obávam sa, že vyhlásenie pána Sulíka o ochrane hodnôt, ktoré vytvorili a tvoria ľudia na Slovensku, prišlo trochu oneskorene. Zato o opätovnom zavedení slovenskej koruny hovorí príliš zavčasu, ak nie unáhlene.
Mimochodom, v prieskume Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR ( v dňoch 1. – 9. 3. 2009) , ktorého výberový súbor tvorilo 1170 občanov SR vo veku od 16 rokov vyššie, na otázku: „Ako dnes hodnotíte rozhodnutie Slovenskej republiky prijať spoločnú menu euro?“, podiel kladne odpovedajúcich občanov dosiahol 83 %, záporne toto rozhodnutie hodnotilo 12 % a na otázku nevedelo odpovedať 5 % oslovených.
Dohovie, ku ktorým odpovediam by sa tí istí respondenti priklonili dnes. A ku ktorej odpovedi by ste sa priklonili vy? Ja veru zatiaľ váham… Ale na niektoré súvisiace otázky by som vedela dať jednoznačnú odpoveď už teraz…
Zdroj:
O eure rozhodnú Nemci a Španieli, koruny sa Slovákom ešte môžu zísť
Zisťujem, že táto téma bude ešte ...
... s poznámkou, že k tejto téme ...
Zdá sa, že pán Sulík sa ešte stále... ...
Keď sa ešte vrátim k reakcii premiérky... ...
Krija, vďaka za ten záver. Považujem ...
Celá debata | RSS tejto debaty