Len malé zamyslenie. Nočná duma. Všetci už spia a ja mám plnú hlavu tvojho ticha. Celý deň si bol nezvestný. Akoby si nikdy nebol. Akoby som nikdy nebola tá, ktorej denne pripomínaš, že si… že je nám dobre, keď sme spolu. Akoby si mi nikdy nešepkal nežne slová, ktoré patria iba mne a počúvajú sa tak krásne. Je v nich všetko čo si môžem želať. O tom čo je a ešte môže byť. Nie, už naozaj nemyslím na to čo bolo. Minulé patrí minulosti a my žijeme teraz, pre túto chvíľu…
Asi to tak bude vždy. Vždy sa budem báť, že jedného dňa mi zostane iba tvoje ticho a ja sa už nikdy nedozviem prečo. Ale teraz ešte nie. Ešte nedozrel čas na spomienky.
Je ráno. Dnes už viem, že pre nás nie je podstatné čo bolo ani čo bude. Asi musia byť aj takéto chvíle, aby tie spoločné boli ešte vzácnejšie.
P.S. Kto čakal politiku, asi som ho sklamala. Občas však nezaškodí venovať sa aj osobným pocitom, aby sme ľahšie zvládli tie spoločenské. Pekný deň všetkým. :-)
Lorak, ono je to možno dôsledok aj ...
http://www.youtube.com/watch?v=IbMwCV10IYQ&feature... ...
Aj toto co hovoris je pravda, Cesta ...
Hovoris PRAVDU kaplan. Ucta aj laska ...
dakujem ti za tvoju uprimnu odpoved ...
Celá debata | RSS tejto debaty