Martha Bielska

Nemračme sa na svet… Nemračme sa na ľudí… na tých vôkol nás. Na blízkych či vzdialených. A na tých najbližších už vôbec nie. Nezaslúžia si to. 

Koľkí majú radosť zo života, keď nás vidia šťastných. A koľkým zlepšíme náladu práve dobrou pohodou, priateľským slovom, úsmevom.

Mračiť sa na ľudí, to je ako dať si na čelo nálepku: Nepribližujte sa ku mne! A neodháňajme najmä tých, ktorí nám chcú odohnať chmáry z čela. Vážme si ich záujem.

Všimnite si na ulici, koľko ulít chodí okolo nás. Koľkí klopia oči alebo sa uhýbajú pohľadom… Akoby ich obťažoval kontakt s okolím. Akoby ich štvalo, že musia dýchať ten istý vzduch ako tí okolo nich. 

Tak skús malý experiment. Usmej sa na najväčšieho “mrzúta”. Ale nie ironicky, pohŕdavo (lebo reakcia by mohla aj zabolieť). Možno aj trochu zhovievavo, trochu povzbudivo, sugestívne. Ale hlavne príjemne, ľudsky. :-)