Martha Bielska

Peter Staněk, analytik Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied, vysokoškolský pedagóg, autor viacerých publikácií, o.i. aj Faktov a mýtov globalizácie, ekonomický poradca predsedu vlády SR, sa venuje aj klimatickým podmienkam. V odpovedi na otázku Čo nás čaká a neminie?(v relácii Slovenského rozhlasu Z prvej ruky – Profily dňa 3.7.2007) upozornil na niekoľko faktov. Rada sa vraciam k tomuto rozhovoru, lebo je stále aktuálny.

Peter Staněk zdôraznil, že časť klimatických zmien je procesom pravidelne sa opakujúcim, ktorý má prírodný základ a súvisí s celkovým cyklovaním planéty Zem v rámci slnečnej sústavy, so zmenou sklonu zemskej osi, celkovou cirkuláciou morských prúdov a z toho vyplývajúcich zmien cirkulovania atmosféry atď. Na druhej strane je zrejmé, že človek posunul klimatické kyvadlo zmien určitým spôsobom do extrémnej polohy. Teraz sme svedkami toho čo sa deje, to znamená tie teplé pásma ako keby stúpali smerom na sever. Nemajme predstavu, že je to určitý štatistický priemer. Veľký rozdiel vo zvýšení teplôt bude v oblastiach arktických, v oblastiach pólových. Kým v arktických oblastiach teplota môže narásť o 4, 5, 6 stupňov, na rovníku sa zmení iba trebárs o 2, 3 stupne. Ale čo je veľmi dôležité, radikálne sa menia hydrologické pomery. Už dnes napríklad v severnej časti Európy prší o 30 až 40 percent viac, v južnej časti Európy, ako je južné Taliansko, južné Grécko, Španielsko, Turecko atď. sú veľmi dlhé obdobia sucha, prší asi o 20 až 30 percent menej. Zatiaľ relatívne najmenej dotknutá je stredná Európa. Podľa klimatických scenárov Karpatský oblúk by mal byť do budúcna najmenej dotknutý. Čo je ale veľmi problémové a rizikové to je zmena termodynamického čerpadla v Atlantickom a Tichom oceáne, a to znamená výrazná zmena morských prúdov, ktoré cirkulujú v rámci planéty Zem. Toto bude mať veľký dopad.

Veľa ovplyvňuje nekontrolovaná túžba po spotrebe, zväčšovať spotrebu za každú cenu, bez ohľadu na to čo je okolo nás. Je to o tom, že človek chce mať napríklad dve autá, 10 oblekov, spotrebúva stále viac a viac potravín, potrebuje stále viac priestoru pre život a podobne. Ako keby sme si neuvedomovali to čo chápali Japonci excelentne, že musíme žiť v súlade s prírodou, v ktorej sme. Ak porušíme ten súlad, príroda nám to vráti. To čo sa dnes deje je jeden zo spôsobov ako to príroda človeku vracia. Aj počet obyvateľov je dosť vysoký na to čo je schopné planéta urobiť. Pre obyvateľstvo planéty Zem vzniká zásadná otázka: keby sme  mali všetci spotrebu ako Američania, tak nám nebude stačiť ani 5 planét Zeme. Keby sme mali spotrebu ako Európania, tak budeme potrebovať 3 planéty Zeme. Keby sme mali spotrebu ako priemerný Číňan, tak sa ešte môže zvýšiť počet populácie  na 12 miliárd. Ale je otázne, či všetci Číňania zostanú s tou spotrebou, ktorú majú? Alebo prispôsobia sa Američania redukcii svojej vlastnej spotreby? V podstate sa tvrdí, že Američan nie je schopný ani ochotný redukovať vlastnú spotrebu. Tak sa dostávame ku zásadnej otázke ako zladiť človeka a planétu Zem. Pokiaľ človek bude drancovať prírodné zdroje tak ako ich drancuje, tak sa mu to tiež vráti. Napríklad dnes v moriach a oceánoch existujú mŕtve oblasti, ktoré vznikli kumuláciou odpadov, ktorý tam pláva zo všetkých kontinentov a podobne. To je ukážka vzťahu človeka k planéte Zem.